Pamätám si, ako mi Michal (kolega, ktorý sa nám staral o reklamu na Facebooku) pred pár mesiacmi poslal odkaz na skupinu, kde si marketéri robili srandu z mojej reklamy.

Smiali sa z toho, čo som to za pseudoodborníka a nahradzovali moje bežné slova (ako napr. Samoplatiaca reklama) odbornými výrazmi a skratkami (ako napr. v tomtom prípade ROAS).

A verím, že sa pri používaní všetkých tých HYPER-odborných skratiek cítili múdro. Ako odborníci. Čím určite sú. Verím tomu.

Ale…

"Grrr! Ešte stále nezaplatila!" Bol som nervózny, cítil som sa oklamaný a podvedený.

V roku 2004 som začal podnikať. Získal som prvú klientku. Mala pracovnú agentúru na Slovensku a v Taliansku.

Urobili sme pre nich web. Dokonca sme urobili aj práce naviac oproti dohode.

A ona nezaplatila druhú splátku (a nezaplatila ju dodnes).

Musel som zaplatiť za ňu zaplatiť za licenciu redakčného systému na webe, musel som zaplatiť za grafika a venovať veľa času vytvoreniu webu pre ňu.

A ONA NEZAPLATILA!

"Och! Aká strata času!"

Pomyslel som si pár rokov vzad, keď som sa od niektorého z americkým marketérov (už si nepamätám, od koho) dozvedel, že by som mal robiť pravidelné blogy.

"Toľko času venovať vytváraniu obsahu, kde nie je žiadny predaj? To sa mi nechce. Potrebujem s časom lepšie hospodáriť."

To bola moja reakcia.

Dnes, po rokoch, som sa rozhodol to otestovať v praxi. Pretože len čísla reálne ukážu, či sa to oplatí alebo nie.

“Ten *****ák!” Preletelo mi hlavou, keď som zbadal jeho web.

“H**** jeden! Čo si myslí, že kto je?!”

Bol som rozzúrený a po rozume mi behali len nadávky (popravde, boli oveľa horšie, ako tie vyhviezdičkované vyššie :)). Ale nemohol som si pomôcť. Bol som naštvaný.

Ten pííííp si dovolil totálne okopírovať jeden z našich webov.

Takto som sa cítil v roku 2005, keď som zbadal prvýkrát web, ktorý bol totálnou kópiou toho, ktorý sme vytvorili my.

Dnes sa nad tým už smejem.

“PRÁÁÁÁSK!”

Ozvala sa rana zo zadného sedadla. Cestovali sme s manželkou a našim malým Paťkom domov.

A zrazu rana ako z dela.

Paťkovi pred tvárou praskol veľký balón.

Riadne som sa z tej rany zľakol. A Slávka tiež.

Ale to, čo následovalo potom bola pre mňa ďalšia životná lekcia.

Nielenže Paťko nezačal plakať, ale urobili sme so Slávkou niečo, čo spôsobilo, že sa začal tak veľmi smiať, ako nikdy predtým.

A to mu praskol balón (pomaly väčší ako on sám) tak pol metra pred hlavou.

Čo sa stalo a ako vám to môže pomôcť v podnikaní, to sa dozviete vo videu.

“To NIEEEE!”

Myslel som si, že tento rok sa to nestane. Že ma tento rok už nič neprekvapí.

Bežal som svoj 5. maratón v poradí. Bol som na 38-mom kilometri.

A bolo to tu znovu.

Nohy ako z kameňa.

Ale nakoniec som to dal.

A veľa sa naučil.

Pozrite si video a zistite, aké 4 vecí ma naučil tohtoročný maratón.

PS: Nie, toto video nie je len o športe. Maratón a podnikanie majú totiž vždy niečo spoločné.

Tu nájdete 4 veci, ktoré som si uvedomil tento rok.

Keď som dnes cestoval v aute do práce, tak som (ako zvyčajne) počúval podcast.

Bol od Myrona Goldena, ktorý hovoril, aký je rozdiel medzi prehovoriť a presvedčiť zákazníka.

Uviedol taktiež pár príkladov, ako to robiť správne (a aj a čomu sa vyhnúť).

A ja som si vtedy hneď spomenul na EGOmetr.

Stará (v internetovej dobe sa dá už aj povedať, že) prehistorická stránka (je z roku 2002), ktorá zmeria ego vášmu webu.

Sedel som v obývačke, hral som sa s našim malým Paťkom a mal plné ústa super mafinu. Mňam.

Vtom z kuchyne počujem:

"Jasné, už viem z čoho je pojem RÝCHLOKVASKY!"

Moja úžasná manželka Slávka práve piekla kváskové mafinky (mňam ešte raz).

A vtedy som si uvedomil, že aj pre podnikanie nie sú rýchlokvasky to najlepšie.

Fakt je ten, že aj ja sám som "vyprodukoval" pár rýchlokvasiek. Áno, nie som na to hrdý, ale je to fakt.

"Aghh, dosť! Už mám toho po krk!" - vírilo sa mi hlavou počas tréningu.

Mal som v nohách 29 kilometrov. Nohy však začínali protestovať.

Cítil som, ako by mi chceli povedať:

"Zastav! Kašli na to!"

A vtedy som si spomenul na radu Emila Zátopka, megalegendu vytrvalostného behu. On vravieval:

"Keď nevládzeš, zrýchli!" 

Nedávalo mi to zmysel. Ale keď som to skúsil, fungovalo to.

Bolo to začiatkom tohto roka. Postavil som sa na váhu a neveril som číslu, ktoré som tam videl.

Mal som o 6 kíl viac.

Počas tehotenstva (rozumej tehotenstva mojej manželky) som pribral 6 kíl.

Prečo?

Pretože som všetko zhodil na kolektívnu vinu. Miesto toho, aby som zobral zodpovednosť do svojich rúk, tak som to hodil na iných.

Nie som na to hrdý, ale stalo sa.

Čo sa z toho môžete naučiť vy a (HLAVNE!) čo to ma spoločné s podnikaním sa dozviete vo videu.