“PRÁÁÁÁSK!”

Ozvala sa rana zo zadného sedadla. Cestovali sme s manželkou a našim malým Paťkom domov.

A zrazu rana ako z dela.

Paťkovi pred tvárou praskol veľký balón.

Riadne som sa z tej rany zľakol. A Slávka tiež.

Ale to, čo následovalo potom bola pre mňa ďalšia životná lekcia.

Nielenže Paťko nezačal plakať, ale urobili sme so Slávkou niečo, čo spôsobilo, že sa začal tak veľmi smiať, ako nikdy predtým.

A to mu praskol balón (pomaly väčší ako on sám) tak pol metra pred hlavou.

Čo sa stalo a ako vám to môže pomôcť v podnikaní, to sa dozviete vo videu.

“To NIEEEE!”

Myslel som si, že tento rok sa to nestane. Že ma tento rok už nič neprekvapí.

Bežal som svoj 5. maratón v poradí. Bol som na 38-mom kilometri.

A bolo to tu znovu.

Nohy ako z kameňa.

Ale nakoniec som to dal.

A veľa sa naučil.

Pozrite si video a zistite, aké 4 vecí ma naučil tohtoročný maratón.

PS: Nie, toto video nie je len o športe. Maratón a podnikanie majú totiž vždy niečo spoločné.

Tu nájdete 4 veci, ktoré som si uvedomil tento rok.

Keď som dnes cestoval v aute do práce, tak som (ako zvyčajne) počúval podcast.

Bol od Myrona Goldena, ktorý hovoril, aký je rozdiel medzi prehovoriť a presvedčiť zákazníka.

Uviedol taktiež pár príkladov, ako to robiť správne (a aj a čomu sa vyhnúť).

A ja som si vtedy hneď spomenul na EGOmetr.

Stará (v internetovej dobe sa dá už aj povedať, že) prehistorická stránka (je z roku 2002), ktorá zmeria ego vášmu webu.

Sedel som v obývačke, hral som sa s našim malým Paťkom a mal plné ústa super mafinu. Mňam.

Vtom z kuchyne počujem:

"Jasné, už viem z čoho je pojem RÝCHLOKVASKY!"

Moja úžasná manželka Slávka práve piekla kváskové mafinky (mňam ešte raz).

A vtedy som si uvedomil, že aj pre podnikanie nie sú rýchlokvasky to najlepšie.

Fakt je ten, že aj ja sám som "vyprodukoval" pár rýchlokvasiek. Áno, nie som na to hrdý, ale je to fakt.

"Aghh, dosť! Už mám toho po krk!" - vírilo sa mi hlavou počas tréningu.

Mal som v nohách 29 kilometrov. Nohy však začínali protestovať.

Cítil som, ako by mi chceli povedať:

"Zastav! Kašli na to!"

A vtedy som si spomenul na radu Emila Zátopka, megalegendu vytrvalostného behu. On vravieval:

"Keď nevládzeš, zrýchli!" 

Nedávalo mi to zmysel. Ale keď som to skúsil, fungovalo to.

Bolo to začiatkom tohto roka. Postavil som sa na váhu a neveril som číslu, ktoré som tam videl.

Mal som o 6 kíl viac.

Počas tehotenstva (rozumej tehotenstva mojej manželky) som pribral 6 kíl.

Prečo?

Pretože som všetko zhodil na kolektívnu vinu. Miesto toho, aby som zobral zodpovednosť do svojich rúk, tak som to hodil na iných.

Nie som na to hrdý, ale stalo sa.

Čo sa z toho môžete naučiť vy a (HLAVNE!) čo to ma spoločné s podnikaním sa dozviete vo videu.

Išiel som si tak do práce autom a pozeral som na pár bilboardov.

Ani nie tak kvôli tomu, že by ma zaujímali služby alebo produkty na nich, skôr je to taká "markeťácka choroba z povolania".

A všimol som si zaujímavú vec.

Mnoho firiem robí EGO marketing. A ani netušia, že ich to môže oberať o veľa zákazníkov.

Čo je to EGO marketing? A ako sa mu vyhnúť, aby ste získali viac zákazníkov (nielen na bilboardoch, ale aj v letákoch, na facebooku, v emailoch a všade inde)?

To sa dozviete vo videu.

Nohy ma boleli, nevládal som.

Funel a s ťažkosťou dokončil posledný kilometer.

Ale DAL SOM TO.

Dal som v tréningu (po dlhej dobe) opäť 35 km.

Pomohla mi pritom jedna technika.

Tá technika nielenže pomáha v behaní, ale aj v podnikaní. Vďaka nej dokážem dokončovať veci, na ktoré by som sa v minulosti vykašľal, alebo ich dokončil omnoho neskôr.

Ako funguje?

To sa dozvieš vo videu.

Vídam to stále a každý deň.

Ľudí, ktorí stále rozprávajú a dookola opakujú, aké problémy majú a ako sa nedajú vyriešiť.

A potom je tu druhá skupina ľudí, ktorým je úspech predurčený.

Nie kvôli tomu, že sa narodili v lepšej rodine.

Nie kvôli tomu, že majú lepšie vzdelanie.

Nie kvôli tomu, že majú viac peňazí.

Je to ich myslením.

Stál som tam ako prikovaný. Potil som sa. Zrak sklopený. Chcel som odtiaľ čo najskôr zdrhnúť. Hoci aj prepadnúť sa pod zem. Hlavne: RÝCHLO PREČ.

To boli pocity, ktoré som zažíval na jednej prednáške pred pár rokmi.

350 párov očí ma išlo prebodnúť pohľadom.

Prečo?